Rakovina,

diagnóza ,z ktorej  už pri jej vyslovení ide strach. Ale aj tu si môžeme vybrať, či sa podvolíme svojmu strachu, alebo zoberieme svoj osud do vlastných rúk. Život, alebo smrť.

Zvoľte život a budete žiť. Pri každej chorobe je dôležitý stav Vašej mysle a pri rakovine dvojnásobne. S právajte sa k tejto chorobe iba ako k niečomu čo Vás má na ceste životom posilniť. Myslite a robte veci , tak ako by ste boli zdraví. Robte všetko čo Vám spôsobuje radosť, veľa sa smejte, pozerajte komédie. Smiech je liek na všetky bolesti. Pri ňom zabúdate na starosti a povzbudzuje Vašu myseľ. Zbavte sa svojej minulosti a pozerajte s nádejou do budúcnosti.

Viem, že veľa ľudí si prečítaní prvých riadkov pomyslí, že táto žena sa určite zbláznila, že to nie je také jednoduché. Ale v jednoduchosti je krása. Toto porekadlo už určite každý z Vás počul. Sama som to zažila a som tu, zdravá, silnejšia a múdrejšia ako predtým.

Toto je môj príbeh a píšem ho preto , aby som pomohla Všetkým ľuďom , prekonať toto neľahké obdobie a zbaviť sa strachu.

Začalo sa to bolesťami v pod brušku , neustále ma pichalo a pri zápaloch som si pomaly nemohla ani sadať, ale pri prvom sone sa nič nenašlo a tak prešiel ešte ďalší rok, keď som si sama nahmatala na pravej strane pod bruška hrčku. A pretože mi bolo trápne  ísť k doktorke a vykladať jej, že som si našla hrčku, rozhodla som sa, že jej nebudem nič hovoriť a dám si spraviť preventívnu prehliadku. Pri nej mi našli cystu na pravom vaječníku vo veľkosti 5cm a objednali na kontrolu o 4 mesiace. Správu som zaniesla k doktorke a objednala som sa o mesiac na kontrolu, aby som sa s ňou dohodla ako ďalej. Stále niečo vo mne rezonovalo, mala som strach, že je to nádor, pretože v rodine sa toto ochorenie už vyskytlo. Viem čo táto choroba dokáže, ak jej to dovolím. Na rakovinu zomrela aj moja mama, stará mama...

A potom to už išlo veľmi rýchlo. Doktorka ma poslala na konzultáciu do nemocnice. Tu ma objednali na laparoskopiu, vybrali cystu a poslali na histológiu. Potvrdili sa moje najhoršie obavy. Diagnostikovali mi zhubný nádor vaječníka. Nasledovala hysterektomia a chemoterapia. Môj boj so strachom a chuť žiť.

Povedala som si ,že ja sa vyliečim, že to zvládnem pre svoje deti, ktoré ma ešte potrebujú a pretože chcem žiť!!! Pomyslela som si, že rakovina je ako zápal pľúc a aj na ten sa dá zomrieť, len z neho nemáme strach.

Po prvej chemoterapii mi začali padať vlasy. Žiadna trauma, ako budem vyzerať. Veď Sinead O'Connor svojho času chodila s holou hlavou a neubralo jej to na kráse. Dala som synovi strojček na vlasy, nech ma ostrihá na ježka.  Bola z toho u nás hotová estráda. Kúpila som si aj parochňu, ale mala som voči nej jednu výhradu. Vlasy boli prichytené na sieťke z umelého vlákna, ktorá ma na holej hlave škriabala. Nenosila som ju rada, radšej som chodila v bavlnenej šatke a doma bez. Z toho vznikalo dosť kurióznych situácii. Napr. keď som otvorila dvere a v očiach ľudí som videla prekvapenie, alebo som si v aute dala dole parochňu a vedľa v aute sa na mňa vyškierali deti . Ja som sa len zasmiala, ale syn to znášal horšie, že sa za mnou ľudia obzerajú. K tomu sa viaže jedna veselá príhoda.

Po poslednej chemoterapii mi už začali rásť vlasy. Mala som ježka, ako keď sa dáte ostrihať strojčekom na 3mm. Bol jún a veľmi teplo. Rozhodla som sa, že sa nebudem pariť  v šatke ani v parochni. Syn z toho bol úplne na nervy, že pôjde 3m pred nami, lebo on sa za nás nebude hanbiť. Do toho sa manželovi po ceste rozpadli sandále a hodili sme ich do najbližšieho kontajnera. Syn sa zdúval ako vyzeráme. Jeden bez vlasou a druhý bez topánok. A mne tiekli slzy od smiechu a smejem sa ešte aj dnes, keď si na to spomeniem.

Samozrejme boli aj ťažké chvíle a krízy. Svokra zozačiatku pri pohľade na mňa stále plakala, hovorila ako je jej ľúto a čo bude s deťmi ak zomriem. Manželovi som povedala, aby za ňou zašiel a vysvetlil jej, že si neželám ,aby viedla takéto reči, že ma to privádza iba do depresie.

Preto radím aj Vám nepočúvajte ľudí čo Vás ľutujú. Nepotrebujete ľútosť, ale podporu.

Plakala som , keď som prišla z nemocnice a zistila som, že nevládzem. Som hiperaktívna a  bola som vyplašená z toho, že len vybaliť tašku z nemocnice bolo pre mňa únavné.

Vždy po chemoterapiách mi bolo tri dni zle. Po prvých chemoterapiách sa dostavili aj problémy, kŕče, afty v ústach, zápcha... Tri dni som preležala v posteli a robila len nevyhnutné veci, ale potom som sa vždy naštartovala a robila veci ako každý zdraví človek.

Chcete vedieť čo mi pri tom pomohlo? Jednoduchá vec pozitívne myslenie.< xml:namespace prefix = o /> 

Keď som ochorela kúpila mi kamarátka knižku. Louise L. Hay - Miluj svoj život. Je to kniha, ktorá Vám pomôže zmeniť svoj život. Kniha plná pozitívneho myslenia. Riadila som sa podľa jej rád. Na stenu som si napísala: 

Deň čo deň sa cítim v každom ohľade lepšie a lepšie !

 

Túto vetu som si opakovala vždy, keď ma chytali čierne myšlienky a bolo mi zle. Urobte si svoju nástenku pozitívnych tvrdení a opakujte si ich zakaždým, keď Vám je ťažko.

Nebola to jednoduchá cesta, ale vyšla som  z nej ako víťaz.  Verím ,že keď sa rozhodnete zvíťazíte aj Vy. Stačí len chcieť!!!

Na záver by som chcela poďakovať mojej rodine a priateľom, ktorý mi pomáhali v tých neľahkých časoch  za ich lásku, priateľstvo a podporu.

Ďakujem za to, že sú!!!

 

Pravidelne prispievam do systému DOBÝ ANIEL, aby som aspoň touto formou pomohla ľuďom čo sa ocitli v podobnej situácii ako ja.

Nezabudnite Dobrí anieli víťazia!!!

kontakt: pohodaci22@gmail.com